Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

Naša obec

Súčasnosť

Štítnik je stredne veľká obec v severnej časti okresu Rožňava, v malebnom prostredí prekrásnych prírodných scenérií, kopcov a dolín, kde sa nadmorská výška pohybuje v rozmedzí 262 až 851 m n.m.

Ctibor Štítnický

Ráno v Gemeri

úryvok

Preberaj, vetrík, v píšťalôčkach vŕbového prútia,
znej, symfónia detských liet,
hmly, rastúce na horách, drahí rodní ľudia,
starý a nikdy nestratený svet.

Na katastrálnom území obce sa spája NP Slovenský kras s útvarom Plešivská planina na Slovenské Rudohorie a celková rozloha predstavuje 3454 ha. Rovinným až vrchovinným povrchom chotára preteká Štítnický potok, do ktorého ústia potoky z troch okolitých dolín.

Obec Štítnik patrí do územného obvodu Rožňava a podľa pôvodnej rajonizácie osídlenia SR bola strediskovým sídlom. Postavenie spádovej obce pretrváva až dodnes, ako centra tunajšieho Mikroregiónu Štítnická dolina, matričného obvodu a stavebného  úradu. Obec a jej historické pamiatky sú súčasťou Gotickej cesty na Gemeri a Európskej železnej cesty.

Prírodné bohatstvo a miestna ekonomika

Chránené územie zaberá 19 % z celkovej výmery, a tvorí ho predovšetkým krasový útvar Plešivská planina – biotop s najbohatším druhovým spektrom arachnofauny a prírodnými rezerváciami (napr. Železné vráta). Územím sa prelína aj ochranné pásmo Ochtinskej aragonitovej jaskyne zapísanej v zozname UNESCO. Nachádzajú sa tu rôzne prírodné zákutia, studničky, potôčiky a miestne biocentrá. Životné prostredie nie je narušené väčšími zásahmi človeka.

Celkovú rozlohu územia tvoria lesy 61,8 %, poľnohospodárska pôda 33,2 %, zastavané plochy 3,42 % a vodné plochy. Pôdohospodársky pôdny fond obhospodarujú: Pozemkové spoločenstvo Komposesorát Štítnik, poľnohospodárke družstvo v Roštári, Gočaltove a Honciach, samostatne hospodáriaci roľníci. V obci sa dvaja podnikatelia venujú stolárstvu, pričom jeden z nich má vlastnú pílu a výrobňu paliet.

Obyvateľstvo

Podľa posledného sčítania v r. 2001 tu žilo1523 obyvateľov a k 31.12.2004 bolo v obci evidovaných 1497 občanov. Národnostná štruktúra obyvateľstva je zväčša slovenská (91%). Podľa náboženského vyznania sa obyvateľstvo člení na evanjelické augsburského vyznania (703) a rímsko - katolícke (230). V obci prevažuje zástavba rodinných domov, ktoré tvoria 81 % domového a bytového fondu.

Občania sa v obci organizujú prostredníctvom: klubu dôchodcov, cirkevného speváckeho zboru, zboru pre občianske záležitosti, dobrovoľného hasičského zboru, telovýchovnej jednoty, turistického združenia, šachového klubu, zväzu včelárov a poľovníckeho združenia.

Infraštruktúra a služby

Väčšina domácnosti je napojená na spoločný vodovod, obec je plynofikovaná, čiastočne odkanalizovaná, s malou čističkou, ktorá slúži pre zdravotné stredisko a obecné nájomné byty. Nachádza sa tu pošta, pobočka slovenskej sporiteľne, obvodné oddelenie policajného zboru, materská a základná škola, SOU poľnohospodárske, pričom obec prevádzkuje zdravotné stredisko (2 praktický lekári, gynekológ, lekár pre deti, očná optika, lekáreň), kultúrny dom, knižnicu, expozíciu k Európskej železnej ceste, dom služieb a skládku TKO.

V obci existuje pestrá sieť obchodov a služieb: potravinárske, ovocie a zelenina, vinotéka, kvetinárstva, textil, elektro, drogérie, rozličný tovar, kaderníctvo a holičstvo,  záložňa, pneuservis, stavebniny, zahradkárske  a chovateľské potreby, pohostinstvá, reštaurácia.

Turistické ubytovanie zabezpečuje chalupa Danka, Hostinec u Wintnera.

Železná cesta

Štítnik na Európskej železnej ceste

25. 11. 2004 sa uskutočnil v našej obci seminár k prezentácii výstupov projektu Európska železná cesta spoznáva Gemer, ktorý podala ešte minulý rok Regionálna rozvojová agentúra v Rožňave v rámci programu PHARE CBC. Cieľom projektu bolo rozšírenie spolupráce na vytvorenie informačného systému rozvoja turizmu na maďarskej a slovenskej strane hranice a spoznanie vzájomnej histórie baníctva, hutníctva a kultúry našich národov. Obec Štítnik vystupovala v tomto projekte ako jeden z partnerov a podieľali sme sa aj na celkových výsledkoch. Cieľom projektu je poskytnúť návštevníkom celkový obraz o význame a postavení baníctva a železiarstva v Štítniku, Štítnickej doline, ako aj širšom okolí v minulosti až po súčasnosť. Na území obce Štítnik sa nachádza minimálne 10 technických pamiatok, lokalít a názvov poukazujúcich na baníctvo a železiarenstvo. Toto naše dedičstvo plánujeme v ďalšom období podchytiť a vytvoriť balík ponúkaných služieb pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.

Železná cesta

Bohatá história Gemera je od začiatku spojená s využívaním nerastného bohatstva Slovenského rudohoria. Ťažobou a spracovávaním kovov, hlavne železných rúd sa tento región dlhé stáročia zaraďoval medzi najvýznamnejších producentov železa v Uhorsku. Vyrábalo sa tu najkvalitnejšie železo, ktoré sa spracovalo v tunajších železiarňach. Tie veľkosťou presahovali iné regióny, a preto Gemer nazývali železným srdcom strednej Európy. Železná cesta Gemerom je súčasťou Európskej železnej cesty, ktorá formou kultúrnej turistiky prezentuje návštevníkom pamiatky baníckej a železiarskej tradície regiónu. Tri bývalé vysoké pece – Karlova huta vo Vlachove, Etelka vo Nižnej Slanej a vysoká pec v Červeňanoch sú chránené ako vzácne technické pamiatky. Produktom konjuktúry železiarstva v Gemeri bol i rozkvet umenia, remesiel a vzdelanosti, ktoré spolu s prírodnou scenériou a technickými pamiatkami vytvorili z tohto regiónu prírodné a kultúrne bohatstvo s krásou obdivovanou návštevníkmi regiónu.

Baníctvo železa

Najstaršie správy o ťažbe a spracovávaní kovov nás vedú do I. storočia nášho letopočtu a pokračujú aj v 21. storočí. Prvotná ťažba železných rúd sa sústreďovala na povrchové výchozy rudných žíl. Tie sa nazývali „železné klobúky“ a boli tvorené limonitom, železnou rudou, ktorá vznikla zvetrávaním sideritu. Najdôležitejšou železnou rudou pre vznikajúce železiarne v Gemeri bol siderit, ktorý sa dlhé stáročia ťažil na ložiskách v okolí Železníka, Hrádku, Rožňavy, Nižnej Slanej a Dobšinej. Ťažili a spracovávali sa tu aj hematitové rudy v okolí Liciniec a Bôrky a magnezit v okolí Tisovca. V dôsledku stáročnej baníckej činnosti sa na území Gemera nachádza nespočetné množstvo banských diel a povrchových prejavov baníckej práce. Do konca 17. storočia, kedy sa baníctve začal používať pušný prach, sa v podzemí dobývali rudy pomocou kladiva a želiezka. Tieto pracovné nástroje zobrazené so skríženými násadami sa stali symbolom baníckej práce a znakom baníctva. Ťažba železnej rudy – sideritu sa už dnes v tomto regióne nevykonáva. SIDERIT Nižná Slaná, ktorý ako posledný banský závod v Európe ťažil železnú rudu podzemným spôsobom, v roku 2014 ukončil svoju činnosť.

Hutníctvo železa

Územie Gemera bolo od stredoveku najproduktívnejšou oblasťou výroby železa v strednej Európe. Umožnili to bohaté ložiská železných rúd, ktoré sa stali surovinovou základňou pre výrobu železa v slovenských peciach stavaných v Gemeri od 10. storočia. Železiarenská výroba sa rozvíja hlavne v okolí ložísk Železník, Hrádok, Rožňava a Dobšiná. V povodí vodných tokov Turiec, Muráň, Štítnik a Slaná sa vo veľkom počte stavajú šachtove-kusové slovenské pece. Začiatkom 14. storočia sa pri výrobe železa začína využívať vodná sila. V roku 1344 je ako prvý v Uhorsku postavený vodný hámor v Štítniku, ktorý využíva vodné koleso na pohon dúchadiel v peciach a kladív na vykúvanie vyredukovaného železa. Slovenské pece pracovali v Gemeri viac ako pol tisícročia a posledná z nich ukončila tavbu železa v roku 1853 v Lúčke. Začiatkom 18. storočia sa v Gemeri začali stavať pece vyššieho typu a to v povodí riečky Turiec v okolí Kameňian. V roku 1722 bola v Dobšinej postavená prvá vysoká pec v Gemeri podľa nemeckého vzoru. V polovici 19. storočia tu pracuje 33 vysokých pecí a Gemer sa stáva metalurgickou základňou Uhorska a významne sa napája na európsky trh železa. Nedostatok uhlia a koksu potrebného pri výrobe železa v peciach spôsobuje, že na prelome 19. a 20. storočia sa výroba železa a stavba peci presúva na územie Maďarska. Vysoké pece v Gemeri postupne zanikajú. Modernizuje sa iba vysoká pec v Tisovci, ktorá vyrába surové a zlievárenské železo. Ohňom z jej pece je v roku 1965 zapálená prvá vysoká pec vo Východoslovenských železiarňach Košice. Posledným odpichom surového železa z jej pece sa v roku 1965 výroba železa v Gemeri končí.

História

V romantickej časti horného Gemera, v jednom z malebne krásnych údolí Rožňavského okresu, odkiaľ sú v priaznivom počasí dobre viditeľné už aj vrcholce mohutných Karpát a Tatier, leží skromná, no nie málo významná obec Štítnik (286 m n.m.). Je to obec útulná, listnatými a zmiešanými lesmi krásne ovenčená a podľa tradície ešte aj dnes často „mestom“ nazývaná. A nie bez dôvodu a opodstatnenia. Veď nie je ani dávno, keď orientačné tabule vstupných ciest po okrajoch obce postavené s pýchou dávali na vedomie tam prichádzajúcim cudzincom a známym, že miesto, do ktorého zavítali, alebo cez ktoré prechádzajú je „Mesto Štítnik“.

Štítnik je malý, ale dejiny ho robia veľkým

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1243 v listine kráľa Belu IV. Ákošovcom – Filipovi a Detrichovi Bebekovcom. Dejinné podklady dokladujú vznik osídlenia ešte skôr a počiatky siahajú až do staršieho stredoveku - v 12. storočí patril kráľovským zbrojnošom, ktorí vlastnili Gemerský hrad. V spomínanej dotačnej listene sa ako vôbec prvý v Uhorsku spomína Ditrichov hámor na železo.

Názov obce (Chytnek, Chetnug, Chetnek, Citnik, Czethnek, Schitnek, Schitnik) je odvodený buď z mena výrobcov štítov, alebo súvisí s označením uhliarských milierov (vulgo sczyty). Teda to potvrdzuje skutočnosť, že miestny obyvatelia sa od začiatku venovali ťažbe nerastov, najmä železnej rude, ktorú aj spracovávali, ale aj medi, pričom natrafili aj na ložiská zlata.
Historické dokumenty a okolnosti zaraďujú Štítnik medzi prvé miesta, kde sa začala spracovávať železná ruda a rozvíjalo sa hutníctvo na Slovensku, ale aj v bývalom Uhorsku.

Štítnik ako mesto

  • Už r. 1320 obec získala právo mýta a trhu a o osem rokov neskôr mestské výsady podľa krupinského práva od kráľa Karola Róberta (právo samostatného súdnictva, právo meča, oslobodenie od platenia mýta na celom území Uhorsku)
  • Ako znak mestkosti sa už v r. 1355 spomína farnosť a kostol Blahoslavenej Panny Márie – súčasný gotický monument – národná kultúrna pamiatka
  • V r. 1417 kráľ Žigmund udelil mestu jarmočné právo
  • Najväčší rozmach Štítnik zaznamenal v r. 1427, kedy mal 67 usadlostí, čím sa radil medzi ľudnatejšie obce na Slovensku, v súčasnosti má 1518 obyvateľov
  • Erb obce pochádza zo 14. storočia a poukazuje na hámorníctvo (pozostáva z nákovy, kladiva a klieští).
  • Obyvateľstvo bolo prevažne slovanské s niekoľkými nemeckými a maďarskými rodinami
  • V r. 1555 a 1709 –1710 bol v Štítniku mor, ktorý si vyžiadal 1700 obetí.
  • O rozvoj mestečka sa zaslúžila aj rodina Bebekovcov

Historické pozoruhodnosti a prvenstvá v Štítniku

  • V r. 1244 získal od ostrihomského arcibiskupa Čanáda patronátne právo pri voľbe farára,
  • Z r. 1344 pochádza prvý písomný záznam o využití vodnej energie v železiarstve na území Uhorska
  • Slovo maša (massa) – pochádza zo Štítnika ( označuje menší hámor)
  • V 15. storočí ako prvý na Gemeri vznikol cech štítnických kováčov, ktorí mali artikuly z r. 1448,
  • V 15. storočí bol zaradený medzi hlavné strediská železiarskej výroby nielen na Gemeri, ale aj v celom Hornom Uhorsku
  • V interiéri miestneho ev. a.v. kostola sa našiel prvý nepriamy doklad slovenskej svetskej piesne z r. 1571
  • Z r. 1556 je zachovaný záznam o mestskej latinskej škole
  • Valasi tvorili v Štítniku osobitnú sociálnu vrstvu (mali osobitné výsady a tzv. Valasský opasok s osobitými výsadami, znova potvrdený Fr. Vesselénzim r. 1635),
  • V 18. storočí tu Juraj Ambrózi založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku,
  • V 17. storočí bol Štítnik zaradený medzi významné strediská remeselníckej výroby a v polovici 18. storočia tu pracovalo 120 rozličných remeselníckych dielní (okrem už spomínaných to boli aj zvonkolejári, hámorníci, súkeníci, gombičkári a iní remeselníci)
  • V r. 1785 existovala v meste verejná knižnica gemerského evanjelického seniorátu, od r. 1792 pôsobila v Štítniku Čitateľská spoločnosť (jej činnosť trvala pre zákaz cisára len 6 rokov),
  • V Štítniku sa našli významné zbierky piesní a tancov z 2. polovice 18. storočia (slovenské ľudové piesne), ktoré sú po prvýkrát označené ako slavic, resp. hungaro – slavica.
  • Narodil sa tu maliar Viktor Madarás (1830 –1917) - ako prvý uhorský maliar získal v r. 1860 zlatú medailu parížskeho Salon annuel za obrazy z uhorských dejín.
  • V r. 1905 zavedenie novej čipkárskej techniky ako prvé v celom Uhorsku
  • Budovali sa rôzne historické stavby (vodný hrad, morový stĺp, kostol Sv. Júdu Tadeáša, meštianske domy, radnica, kúrie) a dostaval sa evanjelický gotický kostol
  • Počas tureckej okupácie slúžili výrobky zo železa ako aj tržby z ich predaja na výkupné pre Turkov
  • Taktiež boli pre Štítnik typické aj pušky „hákovnice“ vyrábané už od 15. storočia
  • V r. 1833 vznikla železiarenská spoločnosť Štítnická Concordia, ktorá postavila dva vysoké pece v Štítniku a jednu v Kunovej Teplici
  • V r. 1847 vyrobila Concordia 1863 ton surového železa
  • Concordia zásobovala protihabsdburské povstanie a taktiež počas maďarského povstanie vyrobila 20 – tisíc delových gúľ
  • Na Hornom Hrádku sa obnovila ťažba v 50. rokoch a trvala až do r. 1955. Počas tohto obdobia bola objavená Ochtinská aragonitová jaskyňa.

O históriu v obci ani v súčasnosti nie je núdza

Dedinský charakter zástavby námestia – kúrie, kostol, zachovalo sa niekoľko meštiackych domov, Rokokovo- klasicistická kúria postavená v r. 1783 (na fasáde štítu je erb a letopočet stavby)

Z r. 1432 pochádza vodný hrad v Štítniku, chránený močariskami, mesto opevnili hradbami. neskôr prestavaný na kúriu. Tzv. vodný hrad, chránený veľkými močariskami. Vonkajšie opevnenie bolo v r. 1580-1585 zosilnené okruhlými delovými baštami a bola zvýšená pozorovacia veža. V roku 1880 majiteľ hradu Sárkánzi dal opraviť iba jedno krídlo a premenil ho tak na kaštieľ. Na konci 15. storočia bol prestavaný a boli doň vbudované kľúčové strielne, ktoré vyhotovili z jedného kusa kameňa (priemer strielňového otvoru je 15 – 16 cm)

Od r. 1559 patril hrad k strážnym miestam protiosmanskej obrany. Po jeho dobytí musel Štítnik platiť vysoké poplatky Osmanom. Hrad bol prestavaný koncom 16. storočia, pričom zosilnili vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delovými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. V r. 1613 vstupnú bránu do Štítnického hradu chránil veľký rondel a po celom obvode hradieb vola drevená krytá ochodza.

Počas tureckej okupácie sa železiarenská výroba nezastavila, práve naopak zaznamenala veľký rozmach. V r. 1804 – 1805 pracovalo v mestečku 10 slovenských pecí a 10 hámrov, v r. 1832 dva vysoké pece, v r. 1847 bola postavená nová vysoká pec. Medzi výrobky, ktoré sa vyrábali v miestnych hutníckych a kováčskych dielňach patrili: šable (fringie) pre Rákóczyho vojsko, pušky (hákovnice), Od r. 1833 sa tunajšie podniky spojili v tzv. Štítnickú Concordiu (vznikla z dôvodu nedostatku paliva na ďalšie spracovanie surového železa, surové železo sa odvážalo k rafinériám a valcovniam vybudovaným v r. 1845 v Pécs). Jediný medený hámor v Gemeri – v Štítniku – zamestnával začiatkom 20. storočia do 30 ľudí a spracovával polovýrobky z hámra v Ochtinej, vyrábali sa niektoré stroje, najmä pre vinohrady, pričom ako jediný vidiecky závod tohto druhu v Uhorsku mal vlastný odbytový sklad v Budapešti. Obchodníci so železom už v 15. storočí mali kráľovské privilégiá – obchod so železom obstarávali povozné spoločnosti, jedna z nich mala svoje sídlo aj Štítniku. – odkupovali kované železo a rozvážali ho do vzdialenejších miest.

Produkt slovenských pecí, surová železná hruda sa po ohreve v ohrievacích vyhniach vykovala pod ťažšími kladivami na železný polotovar, ktorý sa ďalej spracoval vo vykúvacích hámroch do tvaru požadovaného spotrebiteľmi. Popri baníctve a hutníctve, ktoré najviac ovplyvnilo rozvojový proces, sa v obci rozvíjali aj kovospracujúce a iné remeslá. (Pozoruhodné je , že v gotickom kostole – dominante obce mal každý cech svoje miesto a lavicu.). Ťažba a výroba železa v Štítniku mala celokrajinskú dôležitosť, hlavne čo sa týka rozvoja samotného horného Uhorska. Postupným zánikom baníctva (staré bane sa vyčerpali) a továrenskou výrobu (zánik remeselných dielní a manufaktúr) Štítnik začal hospodársky upadať. Ťažilo sa ešte v „sarkányovských“ baniach, ale už len pre vlastné podniky a huty na okolí, ktoré však tiež onedlho zanikli. Žilo tu veľa zemanov, ktorí stavali meštiacke domy a kúrie.V meste okrem remesiel, obchodu a železiarstva prekvital čulý spoločenský a duchovný život. Štítnik sa v 18. storočí považoval za jedno zo stredísk kultúrneho života v vzdelávania v Gemeri. To že mesto rástlo ako banské stredisko poukazujú v súčasnosti aj klenoty minulosti (kostol, kúrie, štítnický poklad, ako aj mnoho iných artefaktov)

V lete 1905 sestry Alžbeta a Aranka Szontághové zaviedli manuálne vyrábanie háčkovanie čipiek, a to podľa techniky zvanej irlandské guipure.
Podľa upravenej formy a vlastného vkusu, berúc do ohľadu originálne ľudové, najmä gemerské motívy (čím sa stali výrobky neskôr ešte hodnotnejšími). Čipkárstvo vyučovali v kurzoch. Čipky boli dobre známe a obľúbené v celej Európe. Dovážali sa k ním z Mníchova, Benátok a iných európskych miest. Záujem o štítnické čipky vo svete rástol – absolvovali viacero kurzov, výstav a vydali aj poučné brožúrky.

Okolo r. 1790 pracovala v mestečku i papiereň.